Prečo po rokoch angličtiny v škole stále zamŕzame, keď treba prehovoriť?
Slovensko skončilo v poslednom rebríčku EF English Proficiency Index na 10. mieste zo 123 krajín, no v hovorení dosahujeme o vyše 100 bodov menej než v čítaní. Presne to poznáme z vlastnej skúsenosti: roky sme dopĺňali slovesá do medzier, a keď nás v zahraničí oslovil čašník, v hlave bolo prázdno. Nikto z neba učený nespadol, no z vlastnej skúsenosti viem že keby som sa venovala angličtine len v škole tak by som ju z duše neznášala a v živote nikdy by som sa jej nevenovala.
Dobrý výsledok s háčikom
Slovensko získalo v EF EPI 2025 606 bodov, teda 10. miesto na svete (priemer je 488). Čítanie však dosahuje 621 bodov, hovorenie len 505. Index vychádza z dobrovoľného online testu, takže nemusí odrážať celú populáciu.
Škola učí o jazyku, nie v jazyku
Hovoriť sa nedá mlčky, a práve to tradičná hodina gramatiky a prekladov trénuje najmenej. Gabriela Lojová v štúdii z roku 2016 upozorňuje, že v mnohých školách stále dominuje tradičné vyučovanie.
Maturitný test aj slohová práca z cudzieho jazyka (B1 alebo B2, na gymnáziách B2) sú písomné. V roku 2022 dosiahli maturanti na B2 priemernú úspešnosť 65,1 %.
Chýbajú ľudia, ktorí by to učili
Slovensko dlhodobo bojuje s nedostatkom učiteľov a ministerstvo priznáva, že chýbajú aj učitelia angličtiny. Pred školským rokom 2025/26 hľadali školy vyše 1 200 ľudí, priemerný vek učiteľov presahuje 45 rokov a do roku 2030 môže ročne chýbať až 2 100 učiteľov. Môj osobný názor je, že jedným z ďalších problémov je taktiež „prestarnutie“ učiteľských zborov. Jednoducho doba ide dopredu, no mnoho učiteľov nie. Česť výnimkám…
Najlepšie hodiny angličtiny sa často odohrávajú mimo školy
Slovensko je v rebríčku vysoko aj vďaka prirodzenému kontaktu s angličtinou mimo školy.
Pre školu je to však dvojsečná zbraň. Žiaci majú dôvod jazyk používať, no rozdiely medzi nimi sa môžu prehĺbiť, čo som mala aj možnosť vidieť na vlastnej koži počas môjho učiteľského pôsobenia. Dvaja žiaci, ten istý ročník, tá istá škola, tá istá trieda. S jedným preberám komplexné témy, s druhým present simple.
Čo by pomohlo
Jednoduché riešenie neexistuje, no skúsenosti vravia že:
- Viac používania jazyka na hodinách. Vyučovanie zamerané na žiaka a lepšiu prípravu učiteľov v metodike aj praxi.
- Podpora učiteľov a ich celoživotné vzdelávanie by mali byť samozrejmosťou. Musíme ísť s dobou…
- Prilákať mladých učiteľov. Učiteľský zbor starne a podľa autorov projektu „To dá rozum“ vyšší nástupný plat ovplyvňuje najmä záujem mladých a začínajúcich učiteľov.
A ešte jedna poznámka na okraj. Podľa Eurostatu sa podiel žiakov nižšieho sekundárneho vzdelávania, ktorí sa učia dva a viac cudzích jazykov, na Slovensku v rokoch 2013 až 2023 znížil o 26 percentuálnych bodov.
O čo sa snažíme v Prosody.
Vieme, že jedna jazykovka nenahradí školský systém. Môžeme ale ukázať, čo sa dá robiť inak…
Deti aj dospelí u nás hovoria od prvej hodiny. Jazyk sa u nás učí používaním, nie len štúdiom pravidiel, a preto je v hodinách veľa roleplayu a simulácií reálnych situácií, ako je objednávanie v kaviarni alebo pracovný pohovor. Pracujeme s videami, podcastmi a rozhovormi od rodených hovoriacich, nie s umelo zjednodušenými textami.
Chybu nepovažujeme za zlyhanie, ale za prirodzený krok k pokroku. Ľudia, ktorí sa boja prehovoriť, sa zlepšia len ťažko, a práve strach z chyby je podľa nás jeden z dôvodov, prečo je hovorenie slabá stránka. Súčasťou práce sú aj úlohy a projekty (task-based learning), učenie cez zaujímavé témy (CLIL) a prispôsobenie tempa a obsahu konkrétnemu študentovi.
Záver
Slováci vedia po anglicky čítať aj počúvať, no hovorenie zaostáva a škola ho podľa dostupných údajov trénuje málo. Stačí na to lepšia metodika? Nie, ak nie je kto má učiť.
Myslím si, že školy potrebujú mladých učiteľov. Starnúci zbor a nedostatok kvalifikovaných ľudí sú problém, ktorý žiadny učebný plán nevyrieši. Kto chce, aby naše deti po rokoch angličtiny nezamrzli pri prvej vete, mal by začať tým, že učiteľské povolanie bude pre mladých ľudí priťažlivé.
