Prečítať vedia, porozumieť nie vždy: tretina pätnásťročných zápasí s čítaním

Každý tretí pätnásťročný na Slovensku nezvláda v čítaní ani základ a podľa PISA 2025 sa to oproti minulému meraniu nezmenilo. Určite to poznáš: dieťa prečíta každé slovo v zadaní a aj tak netuší, čo od neho chcú. Nájsť vetu je ľahké, pochopiť ju je horšie
S počúvaním je to ešte horšie, lebo o ňom skoro nič nevieme. Podľa recenzie z roku 2025 slovenskému výskumu chýbajú dáta o počúvaní s porozumením a PISA ho nemeria. Učitelia síce hlásia, že žiaci majú problém zopakovať vypočutý text, ale to je skúsenosť, nie meranie.
Kto za to môže? Podozriví sú telefóny, AI a málo učiteľov
Jedného vinníka nenájdeme, len pár podozrivých. Beriem ich s rezervou, sú to súvislosti, nie dokázané príčiny:
- Telefóny. Pri PISA 2022 išli horšie výsledky ruka v ruke s častejším používaním mobilov. Od januára 2025 už mobily na školách nemajú čo robiť.
- AI. Takmer polovica žiakov (46 %) používa chatbota na učenie aspoň raz týždenne a tretina ho nechá zhrnúť text.
- (Môj názor) Deti dostávajú informácie ako na zlatom podnose rovno pod nos. Instagram, Tiktok, Youtube…všetko ide rýchlo, trvá pár sekúnd, video za videom, reel za reelom. Deti a teenageri si jednoducho odvykli vstrebávať informácie naplno.
TikTok a Reels používam aj ja, a práve preto ich hejtujem
Najprv priznanie: tieto aplikácie používam, a nie málo. Práve preto viem, o čom hovorím, a vidím, ako škodia. Sú postavené tak, aby si nikdy nezastal: nekonečný scroll, pätnásťsekundové videá a hneď ďalšie. Informácia je nasekaná na kúsky a každý ďalší kúsok zmaže ten predošlý.
Mozog sa z toho naučí jedinú vec: ak ma to nechytí za pár sekúnd, swajpnem. Text, ktorý chce päť minút pozornosti, v tej súťaži prehráva. Aplikácie vyhrávajú tým, ako dlho nás udržia, nie tým, koľko sa pri nich naučíme. Hejtujem ich teda ako niekto, kto v tom sám sedí.
Nie je to len moja nechuť. Veľký prehľad v Psychological Bulletin z roku 2025 spojil 71 štúdií a takmer 100-tisíc ľudí. Čím viac krátkych videí (TikTok, Reels, Shorts), tým horšia kognícia, hlavne pozornosť a sebakontrola. Je to stredne silná súvislosť, nie detail.
Poctivo ale treba povedať, že je to korelácia. Veľa štúdií stálo na dotazníkoch a len asi každá desiata brala do úvahy aj bežné používanie sociálnych sietí. Môže to ísť aj naopak: kto sa ťažšie sústredí, toho krátke videá lákajú viac. Autori pripúšťajú, že môže fungovať oboje naraz.
U nás to zapadá do obrazu z PISA. Slovenskí žiaci trávia voľnočasovým používaním digitálnych zariadení v priemere 1,5 hodiny denne, v OECD je to 1,1. To sú všetky zariadenia, nie len TikTok, takže to neberiem ako dôkaz. Ale keď sa mi potom niekto čuduje, prečo dieťa nevydrží prečítať odsek zadania, tak ja sa nečudujem.
A čo s tým?
Pravda je jednoduchá: mobily ani AI zo škôl nezmiznú. Zakázať sa dajú na hodine, ale nie v živote. Preto si myslím, že jediná cesta je naučiť sa s nimi pracovať, namiesto toho, aby sme sa hrali, že neexistujú.
Nehovorím, že je všetko v poriadku. Tie aplikácie používam aj ja a vidím, ako ťahajú pozornosť.
Práve preto verím, že sa deti musia naučiť s nimi zaobchádzať: kedy telefón odložiť, kedy sa opýtať AI a kedy použiť vlastnú hlavu.
A na to potrebujeme učiteľov, ktorí v tomto svete žijú. Podľa mňa to budú hlavne mladí učitelia. Rozumejú tomu, čo deti pozerajú a používajú, a vedia to využiť na hodine namiesto toho, aby proti tomu len bojovali.
Zručnosť, ktorú dnes treba učiť, nie je len čítať. Je to nájsť v texte, čo je podstatné, overiť, čo mi povedala AI, a dočítať niečo až do konca, aj keď to nie je pätnásť sekúnd.
Bonus: Prečo sú pracovné zošity English Stories od TakTik svetlom na konci tunela?
Keď už hovoríme o tom, čo pomáha, tak otvorene hovorím že by som nohy bozkávala tomu, kto vymyslel pracovné zošity English Stories of vydavateľstva TakTik. Ide o Košické vydavateľstvo, ktoré robí napríklad aj Hravú čítanku, a práve takéto zošity veľmi pomáhajú s čitateľskou gramotnosťou. Deti pri nich nečítajú len pasívne, ale musia v texte hľadať, premýšľať a odpovedať, a presne to dnes chýba.
Nie je to zázrak, ale je to praktická a obyčajná vec, ktorá funguje. A pre rodiča či učiteľa je to jednoduchý spôsob, ako sa pustiť do toho, o čom je celý tento článok.


